Prírodné pomery

Povrch

Rozloha obce je 2 234 ha. Nadmorská výška obce je 827 m. n. m. Závadka leží na 48° 50´ severnej zemepisnej šírky a 20° 30´ východnej zemepisnej dĺžky. Patrí do administratívneho celku okres Gelnica - tzv. Hnilecká dolina a nachádza sa v severozápadnej časti Košického samosprávneho kraja. Susedí s okresmi Rožňava, Spišská Nová Ves, Košice - okolie a Prešov. Územie sa nachádza na  ľavom brehu Hornádu a pravom brehu Hnilca. Z geomorfologického hľadiska územie patrí do geomorfologickej provincie Západné Karpaty, do subprovincie vnútorné Západné Karpaty, do oblastí Slovenské rudohorie, celku Volovské vrchy, podcelku severovýchodná časť Knoly a západná časť skrasovatenej plošiny Galmus v Hnileckých vrchoch. Volovské vrchy sú horským krajinným celkom vo východnej časti Slovenska s dĺžkou 70 km a šírkou 30 km. Celkovú rozlohu majú 1320 km2. Najvyšší bod pohoria Zlatý stôl má výšku 1322 m. 

Volovské vrchy hraničia zo severu s Hornádskou kotlinou, zo severovýchodu s Čiernou horou, z juhovýchodu ich ohraničuje Košická kotlina, z juhu Slovenský kras a  Rožňavská kotlina, z juhozápadu Revúcka vrchovina, zo západu Stolické vrchy a zo severozápadu Spišsko – gemerský kras (Slovenský raj a Muránska planina).

Vodstvo

Územie patrí do povodia Hornádu, ale územie odvodňuje predovšetkým rieka Hnilec (52,5 km v okrese), ktorá sa pri Margecanoch vlieva do Hornádu. Významnejšie prítoky Hnilca sú Smolník, Stará Voda, Kojšovský potok. Menej významným prítokom je aj Železný potok, ktorý preteká susednou obcou Nálepkovo. Ľavostrannými prítokmi Železného potoka sú potoky tečúci od obce Závadka a to Úbočský potok a Strážnický potok (pozri prílohu 3). Na rieke Hnilec je vybudovaná priehrada Palcmanská Maša. Priehrada ma význam z hľadiska vodohospodárskeho a rekreačného využitia. Hnilec je nad vodnou nádržou Palcmanská Maša čistý a v nádrži sa ešte vylepší. Čistá voda sa odvádza i do povodia Slanej a aj na Hnilci sa udrží až po prítok Smolníckeho potoka. Vody tohoto potoka sú silne znečistené železom, ortuťou a zinkom a ďalšími kovmi. Nadregionálny význam ma priehrada Ružín, ležiaca vo východnej časti Hnileckej doliny s prítokmi Hornád a Ružín. Menšie umelé nádrže sa nachádzajú v katastroch obcí Jaklovce, Smolník a Gelnica.

Rastlinstvo a živočíšstvo

Kataster obce je prevažne zalesnený, staršie lúky a pasienky sú terasovité so sklonom 25º až 35º, pričom mnohé pôvodné plochy, keďže nie sú hospodársky využívané, sa postupne prirodzeným náletom semien z okolitých lesov zalesňujú. Územie sa využíva na lesohospodársku činnosť, na kosenie lúk a pasenie hospodárskych zvierat. Nachádzajú sa tu lesné porasty v kategóriách ochranných (128, 88 ha) a osobitného určenia (771, 12 ha). Lesy v ochranných kategóriách sú na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach a prevažujúcou funkciou ochrany pôdy. Lesy osobitného určenia sú pod vplyvom imisií zavalené do pásiem ohrozenia. Tunajšie lesy tvoria dreviny ihličnaté, až 86% (to je 165 224 m3). Listnaté dreviny pokrývajú 14% lesov ( 26 292 m3). Prevládajú smrekové monokultúry. Pôvodné drevinové zloženie bolo buk a jedľa. To bolo od 17. storočia nahrádzané smrekovými monokultúrami zväčša sadenicami dovezenými z Nemecka. Smrek veľmi rýchlo rástol a bol vhodný na banskú činnosť, ktorá tu bola kedysi veľmi rozvinutá. Dnes tieto smrekové porasty vplyvom imisií z blízkych i ďalekých zdrojov žltnú, chradnú a odumierajú. Snaha subjektov hospodáriacich v týchto lesoch je prinavrátiť do porastov pôvodné dreviny ako sú jedľa, buk, javor, smrekovec.

Okrem imisií lesy napádajú aj biologické činitele - hmyz. Na smreku lykožrút smrekový, lykožrút vrcholcový, lykožrút lesklý. Larvy týchto lykožrútov požierajú lyko stromu, strom potom hynie. Ďalej smrek napadá fúzač smrekový a drevokaz čiarkovaný (sú to technický škodcovia dreva). Jedľu poškodzujú lykokaz jedľový a lykokaz jedlinový. Z krovín v tunajších lesoch majú svoje miesto lieska, rakyta, trnka. Z rastlín je to ostružina malinová, ostružina černicová, ostrica.
Živočíšstvo je zastúpené týmito vtákmi: sýkorka, čížik, oriešok, pinka, drozdy, sojka, straka, sluka, jariabok, krkavec a cicavcami: plech lieskový, veverica, zajac, syseľ, srnčia zver, diviačia zver, jelenia zver, líška, vlk, rys, kuna, jazvec.
Na južnom okraji obce sa nachádza PP Závadské skalky. Za prírodnú pamiatku sú vyhlásené od roku 1977, ich výmera je 3, 88 ha. Predmetom ochrany je erudovaný skalný útvar výrazne sa morfologicky (týkajúci sa tvarov zemského povrchu) uplatňujúci v okolitom reliéfe so svojráznou flórou a faunou. Skalky majú význam estetický, krajinotvorný a flóristicko - historický. Katastrálne územie obce patrí do navrhnutého Chráneného vtáčieho územia pre hniezdenie druhov bocian čierny, ďateľ bielochrbtý, muchárik červenohrdlý, muchárik bielokrký, včelár lesný, rybárik riečny, žlna sivá, strakoš červenochrbtý. Je tiež významné pre zachovanie populácií typických karpatských lesných vtáčích druhov. Hniezdia tu viaceré lesné druhy dravcov (orol krikľavý, jastrab, sokol),sov (sova dlhochvostá, kuvik vrabčí) a ďatľov (ďateľ čierny, ďateľ trojprstý). Hlavnými príčinami ohrozenia vtáctva sú intenzívne lesné hospodárstvo, odlesňovanie a u niektorých druhov nadmerné vyrušovanie. K ohrozeniam stredného významu patria nadmerné poľovné využívanie územia, vplyvy spojené s budovaním infraštruktúry a ťažobným priemyslom v území.

Úradné hodiny

Pondelok: 08.00 - 12:00 12:30 - 16.00
Utorok: 08.00 - 12:00 12:30 - 16:00
Streda: 08.00 - 12:00 12:30 - 16:00
Štvrtok: 08.00 - 12:00 12:30 - 16:00
Piatok: 08.00 - 12:00 12:30 - 16:00

Fotogaléria

Kalendár